eva adamová
To, čo som ti nestihla povedať
Stojím pri tvojom hrobe a slzy viac nedokážu vyjadriť, čo cítim. Tú prázdnotu, tú túžbu ešte raz ťa objať a nikdy nepustiť... naposledy ti aspoň priblížiť moju úprimnú lasku. Ale už to nejde.. Premrhala som poslednú šancu, niet cesty spať. Snáď sa na mňa zhora občas pozrieš a budeš pyšná na to, ako zvládam bežné útrapy tohto sveta, radosti, starosti, ako mi v hlave vládnu nezmyselné úvahy a nedajú mi spať. A možno nie... V tento deň, na tomto mieste, kde oproti mne stojí kňaz a smútočným hlasom všetkým hovorí, ako nám budeš chýbať a že teraz si na lepšom mieste... krajšom. Ale momentálne mi na tom vobec nezáleží.